Menu

Jul 28, 2016

POta kely ho'a ny gasy kely eee...

Notsongoina avy tatsy amin'ny Forum Fivavahana/Finoana ao @ Serasera

rhaj0 - 28/07/2016 14:15
Mba tsy gisitra, fa alohan'ny gisitra, @ halavana hono ny gasy eee...

http://www.cnn.com/2016/07/26/health/human-height-changes-century/index.html
http://i2.cdn.turner.com/cnnnext/dam/assets/160726022225-adult-height-1996-birth-cohort-exlarge-169.jpg

The Non-Communicable Diseases Risk Factor Collaboration (NCD-RisC), which is a network of health scientists that works closely with the World Health Organization, conducted the height research.
Authors used nearly 1,500 worldwide population-based data, such as publicly available measurement surveys, to estimate height for people from all over the world born between 1896 to 1996. 

rhaj0 - 28/07/2016 20:24
Dia pOta izany ny gasy, dia... rahefa fivavahana/finoana no resaka, dia hoe,
"izay ny lahatr'Andrmntra" eee...

Dia nefa anie ny sakafo na izay regime-ntsakafo ao no antony.

Ireto izao zaza gasy mitovy taona

http://ichef-1.bbci.co.uk/news/624/cpsprodpb/2747/production/_86155001_dsc_0679-copy.jpg
http://www.bbc.com/news/world-africa-34528978
Rova and Jiana are the same age but Rova is much shorter

rhaj0 - 04/08/2016 13:06
Ny fahitako azy aloha, fijerena ny zava-misy tsy miangatra io, dia, eny pOta ny gasy. Io ilay ataonay aty fihomehezana fotsiny sisa hoe, rahefa mifanao fotoana any ankalamanjana misy fety ireny ohatra, dia hoe, rahefa misy tropitropy na olona fohifohy kely, dia bebe ny probabilitE fa fianakams gasy izay eee.. Dia ny viavy gasy koa moa, dia hoe... raha mijery avy aty aoriana, ka fohifohy sady mibika poire, dia sipa gasy izay eee...

Fa mandehana anie atsy @ bilaogiko eee...
http://gasy-mkm.blogspot.ca
Dia hanaovy karoka hoe "malnutrition". Dia ho hitanao fa dia, indrisy tokoany, "malnourri" ny gasy. Ary tena giravy ny vokatr'io, fa tsy hoe, io (lasa) fohy kely io foana, fa tena saozanina ary tena atahorana akoriny azany ny fahasalamany ara-tsaina; tsy hoe "marary saina" fa misy "retard" na tsy ni-developper @ potentiel-ny feno.

Ka ilay "pOta ny gasy" dia tena fanairana antsika. Aza raisina hoe, jugement negatif io, na hoe fanakianana, na fanabatiana, fa tena .. "olana" mila atrehina ary eritreretina tsara. Inona @ regime-ntsakafontsika no tsy mety. Ohatra hoe, mangahazo+siramamy fotsiny ve dia mahavoky? na hoe katsaka fotsiny? mofogasy (lafarinina sy siramamy) sy kafe maraina ve ampy?

rhaj0 -
Source The Huffington Post - 06/29/2016




rhaj0 -

© UNICEF Madagascar/2009
Source UNICEF

In Madagascar 76.5 percent of the population lives in poverty, which means that most people are unable to afford adequate nutrition or access to health care. With 50 percent of under-five year-olds suffering from stunted growth, Madagascar is one of the 10 countries in the world with the highest burden of chronic malnutrition, and one of the 20 countries where 90 percent of the world's stunted children live. Anaemia affects 35 percent of women of child-bearing age - threatening their health and that of their unborn children. Some 38,000 children die every year before their fifth birthday - or 104 children a day.
Now more than ever, preventing a deterioration in the health and nutrition status of the Malagasy people is vital to ensure that gains made in previous years are not lost, and that the most excluded women and children are reached with life-saving interventions. 
Punctuated by repeated peaks of acute malnutrition, the situation in Madagascar is critical. Global acute malnutrition among children under five varies from 10 percent to 20 percent during the 'lean season,' when food supplies are limited, in the country's most vulnerable regions. This is mainly in the semi- arid south where unreliable rainfall frequently damages harvests.
While Madagascar has shown a decline in its under-five mortality rate in recent years, acute poverty threatens to turn back this progress. 
© UNICEF Madagascar/2010
Malaria, diarrhoea, neonatal complications and acute respiratory infections are the biggest causes of death in children. A lack of access to basic health care, especially in remote rural regions, means that many children do not receive routine immunisations including polio, tetanus, measles and the BCG vaccine to prevent childhood tuberculosis.
Access to safe drinking water and sanitation is poor, with significant idsparities between households in rural and urban invironments. In rural areas only 29 percent of families use improved drinking water sources, and only 11 percent of the population across Madagascar has acces to adequate sanitation. Access to water and sanitation in schools and basic health centres is limited. Less than a third of primary schools have latrines, and less then 15 percent of basic health centres are equipped with drinking water points.

Jul 18, 2016

Ny niavinTSIKA Malagasy

Notsongoina avy tatsy amin'ny Forum Fivavahana/Finoana ao @ Serasera

rhaj0 - 18/07/2016 18:30
Tato ho ato dia maromaro ihany ny vokatry ny fikarohana ny @ niavin'ny RazanTSIKA nataon'ny Siantista. Ireo misy santionany tsikaritro:

1- http://www.techno-science.net/?onglet=news&news=15344
les ancêtres des malgaches seraient les Banjar, un peuple qui vit dans le sud-est de l'île de Bornéo.

2. http://now.howstuffworks.com/2016/07/05/australasian-settlers-madagascar-identified-crops
seeds of Austronesian origin from the 8th and 10th centuries CE were concentrated on Madagascar

Efa ela ihany no nanombatombana ny (siantista) maro fa avy any Azia atsimo atsinanana ny razambentsika, fa io izany dia voaporofon'ny (1) ADN-ntsika, ary koa (2) ny zavatra novokarina tao Dago izany.

Ny niavian'ny RazanTSIKA izany dia avy tany Azia Atsimo Atsinanana. Fa mazava ho azy, fa mivezivezy koa ny olona h@ izay nitoeran'ireo Razantsika teto Dago izay, ary dia nifangaro t@ ireo olona nivezivezy ireo ny mponina.
- ohatra ireo Arabo (na koa Jiosy) araka ny notaterin'i Flacourt azy ohatra
- na koa ny Frantsay atsy Sainte-Marie, izay nipetraka tao koa efa ho 500 taona lasa izay (ohatra raha ny tombatombako eto, dia Itpkl Sylla dia malagasy tokoany, fa io hitanao fa toa Frantsay io)


Havoitrako eto @ "fivavahana sy finoana" ity resaka ity, azony be loatra ireo mpandrebireby (sy voarebireby), ka dia tsorina fa MANDAINGA mihintsy rahefa miresaka ny @ "niavian'ny razanTSIKA", ary izany dia noho ny antony finoana/fivavahana maizimaizina, ankoatry ny fanararaotana sy fanambakana ataony vokatr'io fitaka sy lainga ataony io.

Hainao ihany no tiako lazaina:
- Hebreo hono ny gasy eee..
- Jiosy indray manko eee...
- Jentilisa (avy any Moyen-orient) hono, ary taranaky ny foko #13
- satria mantsy, raha izay lojika izay, dia ny Frantsay koa izany afaka manao fitakiana (revendication) fa Frantsay i Madagasikara.

rhaj0 - 19/07/2016 12:48
they did indeed make extraordinary journeys across 4,000 miles of the Indian Ocean during the first millennium AD
Raha ny fahazoako azy:
- Talohan'ny taona 1000 izany no nisosa nisosa efa ho 6000 km ny lakan-jejon'ny Banjar razantsika.
- Ny Arabo/Jiosy izay mpiantsambo dia nivezizezy taorin'izay.
- i Flacourt dia nandalo tany Dago tany @ 1613, raha tsy diso ny fitadidiako. Izay ilay notantarainy ny @ Zafiraminia sy ny hafa izy teo.
- Ny tantsambo frantsay niorina ary niray t@ mponina tao Sainte-Marie taoriana kelin'izay.
- Ny Sinoa sy Karana no nanaraka ny Frantsay t@ fanjanahan-tany, 1900s

Ka ny fahitako azy, dia IMMIGRANT ireo Arabo/Jiosy/Frantsay/Sinoa/Karana ireo, ary niray (metisy) t@ tompon-tany, izay ny ADN-ny dia AVY ANY AZIA ATSIMO ATSINANANA.


Ka dia manontania-tena izany hoe, aiza ho aiza @ ireo ny Hebreo na ny Jentilisa tatsy Moyen-Orient de l'an-zero eee..

rhaj0 - 20/07/2016 00:26
Ka raha mbola mitsakotsako ao azany ianareo, dia aleo ampiana fa izao hono no ao @ Baiboly eee...

- 6.000 na 10.000 taona lasa hono no niforona ny tontolo manontolo, ka nisy lehilahy iray (Adam) sy vehivavy iray (Eva) (ary bibilava miteny) t@ izany.
- tany @ moins-2358 tany i Noah no navotana t@ safo-drano, ary dia nianga teo, no niparitaka eran-tany ny taranak'izy telo mitsam zanak'i Noah (avy tao @ vallee de Canaan tao angaha izany)
- ary t@ l'an-zero izany, tao Moyen-Orient tao, dia nisy ny hoe Jiosy, ary ny ambiny dia Jentilisa

Dia ahoana..

Raha tohizana @ Banjar razanTSIKA izany, dia hilaza ve ianao, fa ilay hebreo de l'an-moins-900, na koa ilay jentilisa-de-l'an-zero, dia tafavadika hatrany Azia Atsimo Atsinanana tao anatin'ny 200 na 100 taonany fotsiny, dia izay indray vao nivadika tany Dago niaraka t@ lakan-jejony, tonga tao ny taona 800 na 1000???

rhaj0 - 20/07/2016 00:32
Inty misy fandalinana kajikajy tena lalinabe ny @ fandehan'ny taona, arak'izay voasoratra (dia voasoratra) ao @ GEnesisy, ka nahatonga ny hoe, io taona moins-2358 io, hono, no nitrangan'ny safo-drano
https://answersingenesis.org/bible-timeline/timeline-for-the-flood/

God created everything. Genesis 1–2 0
Adam became the father of Seth at 130. Genesis 5:3 0 + 130 = 130
Seth became the father of Enosh at 105. Genesis 5:6 130 + 105 = 235
Enosh became the father of Kenan at 90. Genesis 5:9 235 + 90 = 325
Cainan became the father of Mahalalel at 70. Genesis 5:12 325 + 70 = 395
Mahalalel became the father of Jared at 65. Genesis 5:15 395 + 65 = 460
Jared became the father of Enoch at 162. Genesis 5:18 460 + 162 = 622
Enoch became the father of Methuselah at 65. Genesis 5:21 622 + 65 = 687
Methuselah became the father of Lamech at 187. Genesis 5:25 687 + 187 = 874
Lamech became the father of Noah at 182. Genesis 5:28 874 + 182 = 1056
The Flood started when Noah was 600. Genesis 7:6 1056 + 600 = 1656

Calculated BC date for creation: 4004


Dia rahefa nataony ny totalibe-ny, dia 4004 + 2016 = 6020 taona izay no nisian'izao tontolo manontolo izao, hozy Genesisy.

rhaj0 - 20/07/2016 19:12
Ka mbola mitsakotsako va re ianareo, sa efa mitsakohina oooo...

Dia jereo @ saina matotra sy tsy miangatra anie ee...

- ao @ Genesisy izany, dia eo @ "6020 taona izay no nisian'izao tontolo manontolo izao".

- Dia nefany, indrisy ry tava-tsosisy, hozy ny fiteny gasy izay, fa rahefa mi-google ianao (ataovy devoara), ka hoe, inona no nitranga tany @ 6000 taona taloha be tany, dia hahita fa ny sinoa koa azany efa tsara kenonkenona atsy Azia. In-1 mandeha aho efa nahita raha t@ ireny fotaon'andro be taloha be ireny teny @ museum.. fa mampivanaka eee...


Ka dia ny voisin-dry BANJAR razanTSIKA izany efa any Azia Atsimo Atsinanana, an-6000 taonany taloha tany, nefany.. i Madame Eva hono vao teraka koa @ io, hozy Genesisy.

Ka tsy mazavabe koa ve izany, fa TSY taranak'i Madame Eva isika mianakavy ee ??? 

rhaj0 - 19/07/2017 15:58

Fa dia nohamafisin'ny Mpikaroka, vao androany indray, fa dia ...

3. https://www.genomeweb.com/genetic-research/genomic-analysis-sheds-light-diversity-malagasy-people-madagascar
On average, the researchers reported that the Malagasy population is about 60 percent African, 36 percent East Asian, and 4 percent West Eurasian. (..) each of the Malagasy genetic groups has the same origin and all diverge from southern Borneo and Bantu populations. The researchers dated the split between the Borneo and Malagasy populations to have occurred some 2,000 years to 3,000 years ago and the split between Bantu and Malagasy people took place about 1,500 years ago.

Jul 12, 2016

Fitaizana - bedy sy sazy

Notsongoina avy tatsy amin'ny Forum Fanabeazana ao @ Serasera

 - 12/07/2016 12:50
Mba saika hanontany aho sao misy hevitra avy aminareo!

Ny zanako 4 ans rehefa misy zavatra tsy mety ataony ka hitany fa hibedy azy aho dia avy hatrany dia mamono ahy izy na mikapoka mafy sady miefonefona be ! Inona no mahatonga izany ?

rhaj0 - 15/07/2016 16:59
Efa noresahina io ambany io ny @ fitaizana/fanabeazana @ ankapobeny
http://forum.serasera.org/forum/message/m5718c61ad782a

Fa ny fahitako an'i Mpisotrtoaka io izao, dia ianao ilay karazan'ilay RaR-Sergent.

Dia mitrena ve ianao ao rahefa "mibedy" izany? Dia mampiasa "hery" sy "mikapoka" satria ianao sefobe?

Ka dia efa mi-revolte dieny mbola kely @ Sergent izany ilay zaza kouh...
Ianao "mitrena", izy "miefonefona". Ary ianao "mpikapoka" ihany no ianarany.

Matetika anefa aloha, tsy voatery ho ianao no nianarany, fa any @ garderie-ny, na any @ garabola any no averiny, na koa izay hitany @ TV.


Raha ny vaha-olana, raha ny soso-kevitro, dia AMEO SAFIDY ilay zaza. Io ilay hoe, rahefa lehibe izy, dia izy no MISAFIDY ary mamaly ny "how can I help you". Fa raha mbola kely izy, dia ianao no MANOLOTRA SAFIDY.

Ohatra hoe tsy tia laisoa izy, dia iny fa miefonefona... dia tetitetehanao izany ny laisoa, na ampio voatabia eee...

Ka eto izany, raha misy "zavatra tsy mety ataony", dia arosoy zavatra hafa "mety" izy mba ho ataony. Izay ilay CHOIX.

Dia @ io koa, raha "tsy mety" ny nataony, dia tonga ianao dia miaraka aminy manarina ny "tsy mety". Izay ilay RESILIENCE.



Ilay "mibedy" aloha dia fadio manombok'androany. TSY tokony ho "fibedesana" no mampanao azy "zavatra mety", fa tokony hoe, SAFIDINY no mampanao azy izany.

rhaj0 - 15/07/2016 20:46
xxx... mety oe mianta loatra angamba lay zanakao na ku tsy zatra mibedy azy mintsy enao d manarapo iza manao zay tiny atao

Izany lazainao izany ve dia midika hoe, rahefa "zatra bedy" ilay zaza dia TSY mba "manarapo izy manao zay tiny atao" ??

Ny fahitako an'io lazainao io, dia ilay revy taloha, izay raha ny fahitako azy, dia tena DISO BE dia DISO BE.

Rahefa TSY ho afaky ny ho "bedesinao" intsony izany ilay zaza, rahefa lehibebe ao aoriana kely ao, dia izay ilay izy no lasa "soavaly tapa-kofehy". Ary "hitolona" mba TSY ho "bedibedesina" ilay zaza raha vao afaka ny "mitolona", dia lazainao indray anefa izany fa "crise d'adolescence".

Ny ataonao (mibedibedy @ n'a pas sy mibedibedy foana) io ihany no fototry ny OLANA any aoriana.


Dia tsy ho sasatry ny hamerina aho raha izany:
TSY tokony ho "fibedesana" no mampanao azy "zavatra mety", fa tokony hoe, SAFIDINY no mampanao azy izany.

rhaj0 - 01/08/2016 16:15
Dia tsy ho reraka aho ny hamerimberina.

Raha "sazy" no eritreretinareo ho "mampahendry", dia ... rahatrizay TSY afaky ny hanome "sazy" intsony ianareo, rahefa lehibebe izy @ io ary mahalala ny DROIT-ny, dia eo ianareo sy ny talentanareo (sy ny sazinareo) fa TSY "sage" mihitnsy ilay zaza fa dia ho tapa-kofehy.

Mila maka recul ianareo, dia mieritreritra tsara hoe:

1- tena "la fin du monde" ve k'lou ity nataony, ka mahatonga anareo ho "tezitra" na mihevitra ny handray fepetra henjana toa ny "sazy" sy ny "bedy".

2- dia tena tsy afaky ny amenao SAFIDY ve izy, hanao zavatra hafa noho ilay mampandaginina anao ao? Raha apetrakao ny safidy, dia "misafidy" ny hanao ny mety izy, ary safidiny izany fa tsy hoe "bedy" na "sazy" na "karoty&kibay" no manetsika azy.


Resaho ilay zaza, fa afaka "misaina" anie izy io ee... ho gaga ianao fa tena "misaina" izy, fa tsy hoe, sanatriavin'ny vava, toa ny boriky sy alika izy ao io, ny fandraisanao azy, ka "bedy" sy "sazy" vao hendry.

rhaj0 - 04/08/2016 13:38
MIverina foana ilay hoe "bedy" sy "sazy".

Mila mieritreritra tsara ary mafy isika, ary manome fotoana ho antsika ny ieritreretana tsara sy mafy. Matoa (matetika) ilay zaza mitrifana, na "maditra" na "manao ny tsy tokony atao, na ilay tsy tianao atao", dia

1- tsy mahalala izy; mbola zaza izy ary tsy mbola ao daholo ny fahalalana/soatoavina/repere izay efa anananao olon-dehibe. Ka dia manandrana izy. Mety izay hitany tany ho any ihany no averiny, na tany @ garabolany tany, na t@ fahitalavitra, na .. mety ny "hadalanao" tao an-trano tao ihany no averiny (mivazavaza na mitezitezi-poana ao)

2- misy frustration, misy zavatra tsy tanteraka araka ny eritreriny na faniriany ao.

3- ao koa ny milaza fa "mitsapa" izy. "Mahalala" izy, ary tsy hoe misy "frustration", fa mitsapa izy, manita-kevitra hoe, inona koa no azo atao.

4- ...


Ka raha maka fotoana ieritreretana tsara ianao, dia apetraho aminao ihany ny fanontaniana:

Fa maninona moa izy no "bedesina" na "saziana" rahefa manao an'ireo ????

rhaj0 - 05/08/2016 13:10
Tandremo tsara, ary eritrereto tsara ary eritrereto mafy, ity "bedy" sy "sazy" ity fa misy vokany a long terme an...

Ka io izany ilay zaza, @ fo sy saina madio, manao ny ataony io (izay tsy tiatianao). Mety tsy mahalala ho'a izy, mety manana frustration fa tsy hainy koa ny milaza izany, mety mba te-hanita-kevitra izy, ets... Fa @ "fo sy saina madio" izany. Nefa dia "bedy/sazy" no valiny.

Dia mba ahoana no ao an-tsainy? Na koa, @ saina tsy miangatra, avec le recul, dia mba ahoana moa no fisehon'izany bedy/sazy izany?

1- nofaritanao na nosokajianao mpanabedy sy mpanasazy ho "maditra", na "ratsy fanahy", na "adala" izany ilay zaza

2- nopempoinao mpanabedy sy mpanasazy hoe TSY mahazo manao zavatra, TSY afaka manao zavatra, TSY mahazo manao izay eritreretiny ilay zaza

3- .. sa mba lazao eto azany hoe, mba ahoana ny ao an-tsain'ny zaza rahefa bedy sy voasazy izy?...

rhaj0 - 06/08/2016 16:23
Mety hoy ianao angamba hoe, rahefa bedy na voasazy izy, ohatra voakapoka, dia tsy mamerina izay "zavatra tsy tokony nataony" izay intsony.

Dia eritrereto tsara ho'a. Moa va tsy toa ny boriky na alika ny nandraisanao azy ao io??

Koa na ny boriky sy alika azany, mety mahatsiaro marary tokoany dia tsy miverina aloha eo, fa aoriana kely, rahefa tena laginina iny izy, dia vao mainka indray ataony io "zavatra tsy tokony nataony" io.

Ny zaza dia misaina ary mahatadidy. Dia rahefa lehibe izy, dia ho takatrany fa TSY mety, na tsy rariny/hitsiny izay nataonao izay, ary dia ... (mety) hitroatra aminao izy. Dia io ilay "revolte" @ Sergent. Na koa, io ilay ariany ilay anti-doza rahefa rahatrizay. Eritrereto tsara ho'a fa ny nataonao sy fataonao tao ihany no mahatonga azy hanao io "revolte" io.

Amin'i Sergent no mi-revolte ilay adolescent, fa TSISY an'izany hoe, "crise d'adolescent" manjo ny adolescent rehetra izany.


Fa io azany tsara raha tadidiny sy tsaroany ny "hadalananao RaR", dia mitroatra izy ary tafavoaka (exteriorisE) ny alahelo sy frustration-ny. Fa ny lozabe dia rehefa tadidin'ny SUBCONSCIENT-ny io

Averiko indray. Fa ny lozabe dia rehefa ny SUBCONSCIENT-ny no "mahatadidy" io nataonao io

rhaj0 - 06/08/2016 18:59
Averiko indray sady ahitsiko kely...

Fa ny lozabe dia rehefa ny SUBCONSCIENT-nilay zaza IHANY no "mahatadidy" io bedy/sazy nataonao io.


Eritrereto anie eee... Inona no vokatry ny toa ireto ambany ireto @ (sain')ilay zaza..

1- mahazo kapoka na tsongo sy fetaka ary sintom-bolo, na daka sy veli-fehi-kibo (abus physique)...

2- mahazo teny mafy na teny mahery (abus verbal)... mahazo vazavaza, toa ny hoe "zaza alika!", na fanapempona toa ny hoe "dondrona!", na @ (fahazarana) frantsay hoe "t'es nul", "t'es bete", na fampitahorana toa ny "lanin'Ingahy Besola" na "bedin'i Jesosy"...

3- ireo azany mihatra avy hatrany (direct), fa ahoana koa ny fampijaliana ankolaka, toa ny akatona amina efitra, na ny teny fangolika ampihatsara velatsihy.. Misy mantsy mody miteny malefaka nefa ny votoatiny mbola tena mankarary ihany.

4- ... etsetra (zarao eto koa ny fanabedesana sy sazy famenareo, na famena anareo fony kely...).


Mety tsy mahalala ho'a ilay zaza, mety manana frustration fa tsy hainy koa ny milaza izany, mety mba te-hanita-kevitra izy, ets... Fa @ "fo sy saina tsotra sy madio" izy "manao ny tsy tokony natao" teo. Nefa dia ireo no valiny azony.

Koa na ny olon-dehibe aza mety ho tohina lalina mihintsy raha mahazo an'ireo.


Ka vinavinao tsara hoe,
- mitroatra (exteriorisE-ny) noho ny alahelony ilay zaza.
- na TSY mitroatra izy, fa nokoboniny (interiorisE-ny) ao anatiny ao (subconscient).

rhaj0 - 10/08/2016 17:36
Ilay zaza mitroatra aloha, dia aoka tsara mihintsy aloha hazava ho'a, fa ny "hadalan'ny RaR Sergent", izay nibedibedy sy nanasazisazy foana (sy @ n'a pas) an'ity zaza ihany no mahatonga azy hitroatra. Izany "crise d'adolescent" izany dia tsy @ zaza rehetra, fa @ zaza manana RaR "adala" ihany (matetika). MItroatra @ ilay "RaR adala" ny ankizy, fa tsy hoe, mitroatra @ fiainana. Ny zaza tsisy crise, tsisy RaR tyrannique, dia mahita fa manja ny fiainana (ao @ fianakaviana).

Fa ilay "zaza TSY mitroatra", fa nokoboniny tao anatiny tao ny alahelony (subconscient).. raha ny fahitako azy, dia
- ireny no tena vao mainka koa lozabe..
- Ireny ilay rehefa olon-dehibe, dia voan'izao depression sy anxiete sy olana psikolojika isan-karazany izao,
- ireny ilay mila sokirin'ny psychologue mafy hatrany @ ati-tsainy sy ati-pony lalina any ilay situation/vava nankarary ny sainy sy fony ao, izay vao ho tafavoaka sitrana.